Jdi na obsah Jdi na menu
 


03.Viac než dokonalá

17. 11. 2008

Alessia sa na svoj prvý tréning s Leonom odoberala len veľmi ťažko. Krátko pred siedmou pomaly kráčala k telocvični, o Leonových treningových metódach počula svoje a nemala ani najmenšiu chuť si ich vyskúšať. Z telocvične sa po chodbe ozýval hlasný smiech, Alessia zastala a prekvapene načúvala. Slovné spojenie Leon a smiech rozhodne nešlo k sebe. Po chvíli rozoznala dva hlasy, jeden nepochybne patril Leonovi, chladný a autoritatívny, ale ten druhý veselý a ženský smiech nepoznala.

„Kroť sa!“ ozvalo sa od Leona.

Len čo vošla do telocvične zbadala na hrazdách príčinu hlasitého smiechu. Asi devätnásťročné dievča blázniac sa na hrazdách. Jej vlnité havranie vlasy boli zopnuté do chvosta aby jej nezavadzali pri cvičení. Alessiu, ale zaujal biely obväz, ktorý zakrýval jej rameno, nezdalo sa, že by ju to bolelo, práve naopak bolo vidieť, že si hrazdy skutočne užíva. Akoby sa narodila len pre vystupovanie. Spolu s Leonom predvádzali úchvatné vystúpenie, skákajúc z jednej hrazdy na druhú vyzerali akoby spolu tancovali. Alessia si hneď všimla zvláštnu zmes ich pováh, Leon bol ako voda a ona ako oheň. Obaja príliš odlišní, ako partneri nevytvárali jednu bytosť,  skôr to boli dve individuálne čísla, ktoré miestami by bez toho druhého nedokázali fungovať.

Dievča spravilo trojité salto, ale minula hrazdu, Alessia zatajila dych, v tom sa zjavil Leon a v poslednej chvíli ju chytil.

„Vravel som ti, že sieť potrebuješ.“ Zavrčal a vytiahol ju na hrazdu.

„Prestaň! Nič mi nie je.“ Ozvalo sa ticho a dievča si šúchalo rameno.

„To vidím. Pre dnešok stačilo.“ Povedal Leon a nechal ju zliezť dolu. Len čo boli znova na zemi neznáma dievčina sa chcela znova hádať, len čo však zbadala Alessiu usmiala sa, Leon sa nastavil na jeden zo svojich antarktických programov.

„Ty musíš byť Alessia! Som rada, že ťa konečne spoznávam.“ Začala jej náruživo triasť so svojou zdravou rukou. „Adrianet Renawalti.“

Alessia sa nezmohla ani na slovo. Nedokázala presne povedať čo ju na Adrianet tak vyviedlo z rovnováhy. Bola ako živel, alebo to že bola s Leonom? Podvedome sa ľahko začervenala a pípla „Teší ma.“

Leon sa na obe ľadovo díval. „Adri mala by si ísť za Kate.“

„Nič mi nie je!“  jej tón chytil jasný náznak hnevu.

„Ak sa znova zraníš, už nikdy nebudeš môcť vystupovať! To chceš?!“ Alessiu prekvapil naliehavý tón v Leonovom hlase.

Čo je vlastne medzi nimi? Bleslo jej hlavou.

Vyzeralo to, že Adrianet priznala porážku. „Dobre, dobre, už idem.“ Povedala, vzala si tašku a ešte pred odchodom vyplazila špičku jazyka na Leona.

Dotyčný na chvíľu zavrel oči, akoby si prial zobudiť sa z nejakej nočnej mory, ale mykalo mu kútikmi úst. Potom sa náhla zvrtol a znova vyliezol na hrazdy. „Čakáš na zázrak?!“ pri ľadovom hlase Alessia poskočila. „Vylez sem!“

Alessia si vzdychla a vyliezla hore.

 

Keď sa Adrianet po hodine vrátila s novým obväzom Leon a Alessia stáli oproti sebe, každý na jednej z plošín. Alessia prudko dýchala a pevne zvierala hrazdu.

„Ešte raz.“ Nariadil Leon. „Ale tentoraz do toho vlož seba.“

Alessiu jeho slová prekvapili. Ako to myslí?

Leon sa odrazil z hrazdy a nedal jej čas uvažovať. Alessia urobila to isté. Keď získali obaja potrebnú rýchlosť Alessia sa pustila a vo vzduchu urobila dvojité salto, potom roztiahla ruky ako labuť a letela k Leonovi, ktorý ju mal zachytiť.

Adrianet si okamžite všimla Leonov nevrlý výraz a chápala jeho dôvod. Alessiine cviky boli technicky dokonalé, ale chýbala im vášeň. „Je to samá voda.“ Zamrmlala s úsmevom a sadla si na lavičku.

„To stačí.“ Alessia sa pustila Leona a spadla chrbtom do siete. Leon elegantne zliezol po rebríku dolu, ignorujúc dievčatá odišiel.

Alessia zoskočila zo siete a dívala sa za Leonom. Keď si všimla, že ju Adrianet pozoruje zľahka sa začervenala.

„Chceš sa prejsť?“ Adri sa usmiala.

Alessia prikývla a spolu sa vydali na pláž.

 

„Čo robím zle?“ Alessia kráčala po pláži vedľa Adrianet. „Robím čo môžem, ale jemu to stále nestačí.

„Vieš, Leon je trochu z iného dreva ako ty. Je zvyknutý na súboje, v ktorých dokonalosť sama o sebe nestačí. Nie technická dokonalosť.“

Alessia sa zatvárila nechápavo, Adrianet sa zhlboka nadýchla a pokračovala. „Si síce v Kaleido stage príliš krátko, ale aj tak sa opýtam. Vieš čo musím mať človek, ktorý chce vystupovať?“

Alessia sa zamyslela a spomenula si na otázku, ktorá už niekoľko týždňov znepokojuje jej srdce. „Musí vedieť, čo vlastne na javisku hľadá.“

„Správne. Z tvojho výrazu čítam, že nevieš čo to presne znamená.“ Adri si sadla do piesku.

„Mnoho ľudí túži byť na javisku, či už v akrobacii alebo herectve, chcú zažiariť. Prídu s veľkými nádejami, ktoré sú však hneď na začiatku zmarené. A oni sú zmätení, lebo práve zistili, že od nich chcú viac než dokonalé cviky.“

Alessia na súhlas vzdychla a previnilo sklopila zrak.

„Časom sa mnohí z nich vzdajú, pretože zistia, že kolobeh typu, ťažký tréning, perfektné prevedenie a znova ťažký tréning im nestačí. Tí čo zostanú nájdu na javisku niečo omnoho cennejšie, zistia, že každý nádych, každý úsmev, každý potlesk im dodáva energiu, chcú omnoho viac než predviesť dokonalé číslo aby chcú pocity, ktoré v nich javisko vyvoláva cítili aj diváci. Preto sa úplne zžívajú s príbehom a prinášajú lásku, nenávisť, nádej, strach.

Preto je také ťažké stať sa hviezdou. Chce to omnoho viac než len tvrdú prácu.“ Adrianet dovolila aby jej slová prenikli priamo do Alessinho vnútra. „Kedysi si bola herečkou, prečo si sa rozhodla zostať na javisku? Prečo chceš účinkovať v Kaleido stage?

Alessia sa zamyslela. Hľadala sny,  o ktoré kedysi prišla. Sny, na ktoré zabudla.

„Pretože sa mi vždy páčilo snívať.“ Povedala pomaly. „Unikala som na javisko, keď som v živote nenachádzala nič dobrého. Javisko sa stalo mojou útechou, ale pomaly som na svoju lásku zabudla. Prestalo mi to prinášať radosť, keď som myslela na dokonalé prevedenie.“

Adrianet sa usmiala.

„Tak vidíš.“ Vstala „Je v tebe omnoho viac než si myslíš. Javisko je tam kde si ho vytvoríme Alessia.“ Ešte raz sa na zamyslene stojacu Alessiu usmiala a nechala ju premýšľať nad jej slovami.

 

Alessia v ten večer prišla domov značne neskôr ako inokedy. Adrianetine slová na ňu veľmi zapôsobili a pripomenuli jej niečo veľmi dôležité.  Jack ju už čakal a chystal sa jej vynadať za neskorý príchod, ale keď zbadal, že sa usmieva a po lícach sa jej kotúľajú slzy, nezmohol sa na jediné slovo.

„Som v poriadku.“ Ubezpečila ho a šla do svojej izby.

„Určite?“ spýtal sa pochybovačne.

„Áno, len chcem byť dnes sama.“

V izbe, po dĺhom čase spravila poriadok a vybrala niekoľko vecí z truhlice, ktoré už nevidela niekoľko rokov. Bolo medzi nimi pár cédečiek, ružová baletná suknička, jej prvý scenár a stará fotografia. Vložila jedni z cédečiek do svojho prehrávača a po chvíli sa izbou ozývala klasická, scénická hudba. So slzami v očiach si prezerala fotografiu. Mala na nej asi štyri roky. Bolo to pred jej prvým vystúpením, jej rodičia tam vtedy boli s ňou. Bolo to krátko predtým, než jej otca povýšili a prestali na ňu mať čas. Malé dievčatko sa na fotografii veselo usmievalo. Mala na sebe krátku nazberkanú sukničku, vtedy ešte kučeravé vlasy stiahnuté do drdola a ozdobené kvetmi.

Skoro dospelá Alessia sa na dievčatko usmiala a položila fotografiu na posteľ. Potom sa postavila do stredu izby a zavrela oči. Izba sa rozplynula a ona sa ocitla v príbehu. Nechala sa unášať hudbou a začala tancovať. Dvojitá pirueta, poskok. Znova pocítila tú radosť, na ktorú predtým zabudla. Tanec jej vždy prinášal radosť, ale teraz to bolo niečo omnoho viac. Už to nebol len balet, bola to Sajuri žialiaca nad smrťou manžela.

 

Po vyše hodine, keď hudba dohrala, Alessia otvorila oči. Konečne vedela, ako to myslel Leon keď jej povedal „Daj do toho seba.“

Nemohla sa dočkať kedy mu predvedie svoju Sajuri.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

super

(Arkela, 5. 12. 2008 2:39)

Tak to bylo moc pěkný jak ASdrianet promluvila Alesii do duše. Aspon si vzpomněla na svoje pocity a sen který měla moc pěkný

Úžasnééé

(Marish, 18. 11. 2008 18:58)

Úplne skvelá časť:). Tak som sa vžila do toho príbehu... Nemám slov:) Je to čím ďalej, tým lepšie;))). Ďakujem ti, že to pre mňa píšeš:))))

bomba

(maya.samy, 17. 11. 2008 19:58)

super pribeh, zajimavy dej a rychle pribyvajici dilky co wic si prat? XD

juhů

(Adrianet, 17. 11. 2008 18:33)

Teda, taková moudrá tam jsem a chyyytrá.... To jsme fakt já? XD Jinak super, těším se na pokráčko ;-)

P.S.: Je zvláštní o sobě číst v jiném jazyce... +škrtá si slovenštinu, přesouvá se k angličtině+ Británie těš se! XD