Jdi na obsah Jdi na menu
 


09.Show musí pokračovať

22. 2. 2009

Na Kaleido Stage dopadol svit nového dňa. Bolo to premiérové ráno, ktoré všetci s napätím a vzrušením očakávali. Alessia bola v to ráno plná očakávania rovnako tak z predstavenia, na ktoré sa tvrdo pripravovala, ale aj z Leonovho prekvapenia.

A nebola jediná, ktorá s napätím očakávala čo príde.

Leon ráno zbalil všetky svoje i Vivienine veci, bol pripravený odísť hneď po predstavení aj s Alessiou, ak s tým bude súhlasiť. Nakŕmil Vivienne a uložil ju do autosedačky, tento krát ju vezme so sebou. Maličká čoskoro pokojne zaspala a Leon bol vďačný, za jej pokoj, bolo to bezproblémové dieťa a možno vycítila, že sa deje niečo vážne.

Pohľad na Leona s bábätkom, bol pre akrobatov v Kaleido stage viac než šokujúci. To, že chodí s nežnou a láskavou Alessiou, bola vec na ktorú si museli dlho zvykať, ale predstava Leona ako sa mazná s bábätkom bola neuveriteľná. Leon vošiel do Kalosovej pracovne. Šéf bol otočený chrbtom a kontroloval nejaké papiere.

„Si pripravený?“ spýtal sa ho.

„Všetko som zbalil, hneď po predstavení odchádzame.“

Kalos sa otočil. „Urobíme všetko preto, aby vás nenašiel.“

Leon súhlasne prikývol.

 

 

Do Kaleido stage začali prichádzať davy divákov. Predstavenie bolo bezvýhradne vypredané. Malé deti sa držali rodičov a z obdivom hľadeli na vysoké vežičky cirkusu. Mladé páriky ruka v ruke kráčali v ústrety príjemnému večeru. Všetci boli plný radosti a šťastia. Medzi šťastnými pármi nebolo možné prehliadnuť Adrianet a Pavla, ktorý svoju úlohu splnil na excelentne, daroval Adrianet malého bieleho psíka, našiel ho v krčme menom U jednorožca a majiteľ sa ho ochotne zbavil, psík bol totiž jemne povedané trochu nevypočítateľný , ale pri Adrianet náhle skrotol. Pavol so smiechom poznamenal, že asi vycítil, že na ňu nemá, za čo si vyslúžil od Adri štuchnutie.

Prvé rady boli obsadené pre rodičov a priateľov a samozrejme pre členov Kaleida, ktorí v predstavení nehrali. Za scénou sa už akrobati rozcvičovali a diváci pomaly prichádzali na svoje miesta. Najväčší rozruch spôsobila malá Vivienne, nad ktorou sa všetci rozplývali.

„Je tak rozkošná.“ Marion sa chytila za líce a pohladila Vivienne po jej strieborných vláskach. Maličkej toľká pozornosť vôbec neprekážala, spokojne si cmúľala palec a všetko skúmala svojimi sivými kukadlami. Päť minút pred začiatkom si pre malú prišla Leila, ktorá ju mala počas predstavenia strážiť.

Alessia stála v šatni a pozorovala sa v zrkadle. Nemohla uveriť, že je to tu. Konečne premiéra. Tak dlho čakal na tento okamih. Zhlboka sa nadýchla a tvárou sa jej mihol úsmev, keď sa ozvalo zaklopanie a vošiel Leon. Chvíľu na ňu očarene zízal, vyzerala úchvatne. Mala na sebe napodobeninu japonského kimona, ale prispôsobenú pre akrobaciu.  Niekoľko pásov vzdušnej látky viselo z chrbta a boli pripevnené o ruky. Vytvoria ten správny efekt pri ich vrcholnom čísle. Vlasi mala vypnuté do drdola a ozdobené vetvičkou japonskej čerešne. Bola nalíčená výrazne, no nie prehnane. Líčenie len zvýrazňovalo jej azúrové oči, plné odhodlania a lásky, zakaždým, keď sa dívala na Leona, alebo keď sa hrala s Vivienne.

„Vyzeráš nádherne.“ Povedal a pobozkal ju. Dlho sa na ňu pozeral akoby si jej tvár chcel navždy vštiepiť do mysle. „Musím ti niečo povedať.“ Obaja sa posadili za stôl. Alessia sa zatvárila ustarostene. Niečo v jeho hlase nebolo v poriadku. Leon vytiahol z vrecka list, ktorý našiel ležať včera pred svojím bytom a podal ho Alessii. Tá sa nechápavo pustila do čítania. Keď ho prečítala, vydesene sa pozrela na Leona a list jej padol z ruky. Leon si vzdychol a pustil sa do vysvetľovania.

„Všetko to začalo pred niekoľkými rokmi. Dostali sme ponuku od Kalosa. Ja a Sofia. Hosťovať v jednom z predstavení. Toho času tu ešte boli Leila s Yurim a Yuri, zamiloval sa do Sofie. Ona mu jeho lásku opätovala. Lenže ich vzťah dlho nevydržal. Sofia bola vždy večný snílek, láska pre ňu znamenala všetko krásne, ale vzťah s Yurim sa jej predstavám vymykal. Bol žiarlivý, veľmi žiarlivý. Neustále jej robil scény a kontroloval ju. Ona to všetko ticho trpela, ale potom...“ Leon sa na chvíľu odmlčal. Alessia ho chytila za ruku. „Raz sa neovládol a vylepil jej facku. Pred všetkými, okamžite sme mu zabránili sa spolu stýkať a odišiel som so Sofiou späť do Paríža. Trvalo jej veľmi dlho kým sa z toho spamätala a odvtedy len veľmi ťažko nadväzovala nové vzťahy, ale potom sa na ú usmialo šťastie a stretla Davida, ktorý bol priamým opakom Yuriho. Po dvoch rokoch chodenia sa vzali a potom sa narodila Vivienne. Ibaže....“ hlas sa mu zlomil. „Yuri si nedal pokoja, našiel si nás a začal sa vyhrážať, že jej unesie malú, ak sa k nemu okamžite nevráti. Nevedeli sme, čo robiť. Yuri balansoval na hranici zákona, polícia nemohla robiť nič. A potom sa stala tá nehoda, ak to tak vôbec smiem nazývať, pretože podľa mňa to nebola nehoda. Zostal som s Vivienne sám, vrátil som sa späť do Cape Mary s nádejou, že sa neodváži vrátiť späť, ale toto mi nevyšlo. Som hviezda.“ Dodal trpko. „Všetci ma poznajú, ako sa teda ukryť s malým dieťaťom pred šialencom? Kaleido stage priťahuje veľa pozornosti, s Kalosom sme dúfali, že sa Yuri neodváži zasiahnuť na mieste, kde ho už všetci poznajú a vedia čoho, je schopný, ale bohužiaľ. Precenili sme ho“

„Čo budeme robiť?“ ozvala sa po dlhej odmlke Alessia.

Leon sa na ňu prekvapene pozrel. „odchádzame. Ja i Vivienne, ešte dnes večer, hneď po predstavení.

„Leon..“ Alessia sa naňho prenikavo pozrela. „Ty ma opúšťaš?“

Leon vystrel. Veľmi dobre vedel, čo bude teraz nasledovať, musí svoje city uzamknúť, takémuto nebezpečenstvu ju nesmie vystaviť. „Alessia, viem čo teraz chceš urobiť, ale to nesmieš. Keby sa ti niečo stalo, nikdy by som si to neodpustil a navyše...“Leon sa rozhliadol okolo. „Nemôžem ťa pripraviť o tvoju hviezdnu budúcnosť. Veď aký by to bol život? Neustále utekať?“

Alessia sa trpko zasmiala. „A aký to je život? Byť bez teba?“ v očiach sa jej objavili slzy. „Neodídeš bezo mňa. Toto mi nesmieš urobiť. Leon prisahaj, že ma neopustíš!“

„Alessia.....ja....“

„Prisahaj!“ vykríkla.

Leon sa jej dlho díval do plačúcich očí, potom sa naklonil a venoval jej svoj posledný bozk. Obrátil sa a odišiel.

Alessia odvrátila tvár. Jej hruď sa zadúšala od vzlykov, no nerozplakala sa.  Znova sa zahladila do zrkadla, to mi neurobí, neopustí ma. Behalo jej hlavou. Potom si upravila neposlušný vlas a vyšla zo šatne. Predstavenie začalo.

 

Opona sa otvorila, svetlá žiarili a príbeh sa začal. Sajuri tancovala so svojimi labutími sestrami na hrazdách, pričom ju Leon ako Khori z diaľky sledoval.

Alessia so všetkou ľahkosťou spravila premet, potom ďalší, pirueta. Venovala mu každý svoj pohyb. Japonská hudba sa niesla celým javiskom a diváci od nej nedokázali odtrhnúť oči. Potom hudba stíchla, Alessia v skoku zo seba zhodila biele rúcho a dopadla do stredu javiska, kde sa shúlila a zostala v štronze. Potom prišiel na scénu Leon, vzal jej rúcho. Sajuri zdvihla zrak a obaja sa pustili do tanca. Khori ovládal Sajuri cer rúcho rovnako, ako Leon Alessiu cez svoju lásku. Nebol to nátlak, bola to potreba. Alessia potrebovala Leona rovnako ako Sajuri svoje rúcho.

Scény v paláci a v záhrade. Všetci akrobati zo seba vydávali maximum. Odchod Sajuri. Veľký boj. Až prišla scéna, keď sa Sajuri vracia domov, ale všetkých nachádza mŕtvych. Alessine slzy a bolesť boli viac, než len hereckým prejavom. Keď sa Sajuri nakláňala nad svojou láskou, šepla Leonovi dve slová. „Neopúšťaj ma.“

Svetlá zhasli, jediný reflektor osvetľoval stred javiska. Alessia i Leon sa rozhojdali na hrazdách. Prichádzal vrchol predstavenia, stretnutie Sajuri a Khoriho po smrti. Alessia kývla, predvedú spolu let Fénixa. Obaja sa odrazili od hrázd, urobili trojité salto a v tom istom momente dopadli na trampolínu. V rovnakej chvíli sa spustili červené a belasé stuhy. Diváci zatajili dych. Sajuri a Khori sa stretli  v rýchlej piruete. Obaja sa chytili visiacich stúh, ktoré vytvárali ilúziu letiaceho fénixa. V tejto chvíli už Alessia plakala naozaj. Predviedli Let fénixa. Vytvorili úžasné predstavenie, lenže žiadna radosť nie je bez bolesti. Diváci burácali a z každej strany sa k nej dostávalo veľké uznanie. Všetci si mysleli, že slzy sú z radosti, ale opak bol pravdou. Prichádzali ďalšie a ďalšie davy gratulantov. Alessia dostávala kvety, čokolády a plyšové hračky. Všetci ju chceli vidieť a dostať od nej autogram a Alessia si ani nevšimla momentu, keď sa Leon stratil v dave užasnutých divákov. V šatni sa tak rýchlo ako len mohol prezliekol a rýchlo išiel k autu. Vedel, že v tejto chvíli, bude Yuri v jeho byte čítať list na rozlúčku, ktorý nechal Alessii, aj so zásnubným prsteňom. Nechal jej byt. Pri aute už čakala Leila s Vivienne.

„Ďakujem, za všetko.“ Riekol a rýchlo upevnil malú na zadnú sedačku.

„Leon, toto jej nesmieš spraviť.“

Leon si sadol za volant. „Ja viem čo robím.“ Zabuchol dvere.

„Ale...“ Leila sa chcela ďalej hádať, ale Leon vyštartoval. Keď auto zatáčalo za roch, venovala mu posledný pohľad a vrátila sa späť do Kaleida.

 

Asi po pätnástich minútach jazdy, si Leonov všimol tú istú čiernu dodávku, ktorá ho včera sledovala. Vodič šliapol na plyn a dostal sa tesne za Leonovo auto. Leon v ňom spoznal Yuriho Killiana a pridal. V rýchlosti obe autá vyšli z mesta a smerovali po lesnej ceste priamo ku kaňonu.

Yuri sa usmieval. „konečne ťa dostanem. Zakaždým keď sa Leonovo auto snažilo odbočiť, Yuri mu to prekazil. Obaja sa po ceste rútili veľkou rýchlosťou.“

„Toto bola posledná možná cesta.“ Šepol Leon s kamennou tvárou. Šliapol na plyn, teraz auto šlo najväčšou možnou rýchlosťou. Dostali sa na okraj cesty a toto Leonovo zrýchlenie rozvírilo množstvo prachu.

Yuri s obavami spomalil, ale prach sa za moment rozpŕchol a on znova uvidel Leonovo auto. Kaňon bol sotva tristo metrov pred nimi. Vyhral, vedel to. Bol si absolútne istý, že Leon teraz zastaví, ale jeho auto sa rútilo ďalej. Zostávalo posledných pár metrov ale nespomalil. Yuri nemohol uveriť vlastným očiam, keď sa Leonovo auto zrútilo z útesu.

Sám v poslednej chvíli zastal. Vystúpil z auta a nazrel poza okraj. Leonovo auto bolo obrátené a dymilo sa z neho. Bolo tak zdeformované, že to rozhodne nemohol prežiť. Potom sa ozval obrovský výbuch. Plamene vyšľahli do niekoľko metrovej výšky.

Yuri Kilian sa spokojne usmieval. Konečne sa pomstil. Leon Oswald, je mŕtvy, spolu aj s tým malým bastardom. Yuri si nasadil okuliare, nasadol do auta a odišiel. Konečne môže v pokoji spomínať na Sofiu. Dokázal to.

 

Alessia sedela v šatni a plakala. Leon ju opustil, ako jej to mohlo urobiť? Ozvalo sa zaklopanie, potom na svojom ramene ucítila niečiu ruku. Alessia sa otočila a pred sebou videla stáť Adri so slzami v očiach. „Alessia....musím ti niečo povedať.....“

„Opustil ma.....“šepkala „Ako mi to mohol urobiť? Adri ja ho musím nájsť, takto to nesmie dopadnúť.“

„Alessia...“Adri sa po líci kotúľala slza. „Leon.......On je.....Yuri naháňal jeho auto......nemal žiadnu nádej......“

„Čože?“ Alessiu premkla hrôza. „Nie......nie...on...nie je....nemôžu byť...“ Nebola schopná vysloviť to slovo.

„Zrútili sa do kaňonu, jeho auto vybuchlo, nemohli mať šancu. Všetko zhorelo, úplne všetko.......nebol to obyčajný výbuch.....Policajti vraveli, že nikdy nič také nevideli. Zostala tam len hŕba popola a kostra auta........“

„Nie!“ vykríkla a hodila sa Adri okolo krku. Bolelo to, strašne ju to bolelo.....ona bez neho nemôže žiť...potrebuje ho...a Vivienne........túžila zomrieť.“

 

Na nasledujúce dni si Alessia veľmi nepamätala. Kaleido stage sa ponorilo do čiernej. Kalos dal všetkým voľno. Keďže žiadne telá sa nezachovali pohreb mal byť len symbolický. Celý čas trávila Alessia zamknutá v izbe. Vedela, že jej Leon nechal byt, ale nemohla tam vkročiť. Nezvládla by to.

Dva dni po nehode zatkli Yuriho, dostal doživotie bez možnosti prepustenia na dobré správanie. Bol usvedčený aj Z vraždy Sofie a Davida. Denne prichádzalo Alessii mnoho telefonátov a úprimných sústrastí. Sama však neprijímala žiadne návštevy. Nikoho nechcela vidieť, hoci sa Adri, Leila i Sora niekoľko krát pokúsili navštíviť ju. Ostatní to vzdali po prvom pokuse. Alessia prišla o zmysel života a odmietala sa vrátiť na javisko. Predstavenia boli zrušené.

 

Týždeň po Leonovej smrti, konečne vyšla zo svojej izby. Vyzerala strašne. Oči mala stále opuchnuté a červené, ale teraz už nevládala plakať. S nikým sa nechcela rozptávať, len sa šla prejsť na pláž. Slnko pomaly zapadalo. Bol príjemný letný podvečer. Želala si aby tak mohla vrátiť čas, možno mohla niečo spraviť. Želala si aby sa to všetko nebolo nikdy stalo. Sadla si do piesku a neprítomne pozorovala more. Bola strašne unavená a ubolená. Tiež by tak mohla zaspať a už sa nezobudiť. Tiež by sa mohla, rovnako ako Sajuri, stretnúť so svojou láskou. Po tvári sa jej kotúľali ďalšie slzy. V tom ju niekto pohladil po vlasoch. Alessia zatvorila oči. Tá vôňa, ten dotyk. Pomaly vstala. Bála sa otočiť, vedela, že to nie je on. Po chvíli sa ale otočila. Pred ňu stál Leon Oswald. Mal po tvári množstvo odrenín a škrabancov, ale bol to on. Alessia neverila svojím očiam.

Leon sa usmial a otvoril náruč. Alessia sa rozplakala a objala ho. Dlho tam len tak stáli, potom sa obaja posadili do piesku.

„Ale...ako je to možné?“ jachtala. „ja....myslela som, že si....že ste...mŕtvi.

Leon sa smutne usmial. „Ja viem.....ale keď som bol pred kaňonom, zrýchlil som a vyskočil z auta. Bola to úzka cesta, hneď vedľa boli kríky a Yuri si to vďaka prachu nevšimol. Neveril som, že to prežijem, ale keď som skákal, myslel som na teba...“

„Ale čo Vivienne?“

„Nebola v tom aute.....stihol som ju vysadiť pred sirotincom.....vedel som, že to s najväčšou pravdepodobnosťou neprežijem, dúfal som, že si ju adoptujú dobrí ľudia a ja ju ochránim pred Yurim.“

„Alessia sklopila zrak. „Prečo si neprišiel skôr? Prečo si ma nechal tak trpieť?“

„Leon si ju privinul. „Musel som počkať kým Yuriho zatknú a potom dostať späť Vivienne.“ Pozrel sa jej do očí. „Už ťa nikdy neopustím.“ Pobozkal ju, potom siahol ruku do vrecka a vybral malú čiernu krabičku a vložil ju do Alessiných rúk. Vo vnútri ležal zásnubný prsteň. Alessia naň šokovane hľadela.

„Vie, že si ešte mladá.“ Riekol leon a vybral prstienok. „Ale napriek tomu ťa milujem a viem, že si jediná osoba s ktorou chcem prežiť zvyšok svojho života. Vezmeš si ma?“

Alessia sa usmiala. „Ale len ak smiem spať na pravej strane.“

Leon sa zasmial a nasadil jej prsteň.

Keď sa slnko dotklo hladiny mora, ozvalo sa zašumenie. Leon a Alessia sedeli v objatí. Obaja vedeli, že svet je plný bolesti a utrpenia, ale každý má právo na svoje zrnko šťastia.

Už ich nič nerozdelí, konečne môžu pokojne žiť.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Kujeeeem:)

(Elainor, 23. 2. 2009 12:31)

dík všetkým za úžasné kometáre, vždy ma hrialo u srdiečka, keď som ich čítala:)
Určite budem v poviedkach pokračovať a snáď nebudú sklamaním. Ďalšie poviedky, ale nájdete na mojej webke....www.kasai.estranky.cz

(maya.samy, 23. 2. 2009 10:31)

bylo to upe uzasny mooooooocinko pekna povidka

:')

(Arkela, 23. 2. 2009 3:01)

Fakt hezký jsem nemohla z toho když Adri byla za Alessií a řekla jí že Leon umřel,ale jak se setkali oba na tý pláži to bylo úžasný. A ta předposlední věta je fakt hezká a pravdivá. Tak snad se od tebe dočkám dalších povídek protože tyhle se ti moooooooooooc povedly :)

(Alessia, 22. 2. 2009 23:10)

Waaaaaaau... To je také úúúúžasnéééé. Mne sa to tak strašne páčilo celé :))) Som sa do toho úplne vžila. Ako ju najprv opustil to bolo také smutné :(( A toto si super vymyslela tú jeho akože smrť. Fakt úžasné. A jak sa na konci stretli.. jeeeeeeeeeeeeej:))) To bolo také krásne celé:) A hlavne tá predposledná veta sa mi strašne páčila: Obaja vedeli, že svet je plný bolesti a utrpenia, ale každý má právo na svoje zrnko šťastia.
Ďakujem ti za všetky tie poviedky, veľmi sa mi páčili :) a dúfam že sa dočkám ďalších:) Už sa teším ;)