Jdi na obsah Jdi na menu
 


02.Aj tma má svoje maličké svetlo

16. 11. 2008

Keď sa na druhé ráno Alessia zišla do kuchyne, na stole ju čakali raňajky a odkaz od Jacka.

 

Moja milá Alessia.

 

Musel som odísť skôr. Raňajky máš na stole. Príď potom za Kalosom, chce sa s tebou porozprávať, bude to ohľadom nového predstavenia.

 

                                                                                 Jack

 

Alessia si sadla za stôl a zamyslene zvraštila obočie. Ja mám ísť za Kalosom? nové predstavenie? prúdilo jej hlavou. Som len amatér, nič viac než súčasť prípravky.

Raňajky do seba len nahádzala, z haly si vzala prilbu a bicyklom sa vydala do Kaleido stage.

Obišla hlavný vchod, ktorým vchádzali diváci  a v rýchlosti sa ani neobťažovala svoj bicykel poriadne uzamknúť, len ho nechala pohodený pred vchodom a letela do Kalosovej kancelárie.

V kancelárii akurát Leon s Kalosom živo diskutovali a Jack stál kúsok od nich a so zvraštenou tvárou ich pozoroval, keď tam Alessia šialene vtrhla.

Len čo zbadala svojho tajomného neznámeho zdúpnela, potom Kalosov a Jackov šokovaný pohľad jej naznačil, že určite vyzerá ako cvok.

Začervenala sa. „Prepáčte.“ Pípla na ospravedlnenie. Nastalo trápne ticho, počas, ktorého si ju Leon nevraživo premeriaval. Alessia robila čo mohla aby sa jej azúrové oči  plné života vyhli jeho sivým očiam, ktoré teraz jasne prezrádzali hnev a opovrhnutie.

„Vitaj, už sme na teba čakali.“ Poznamenal Kalos a automaticky jej ukázal stoličku, jeho pozornosť však zaujal Leonov pohľad.

Jack zakašlal, čo všetkých prítomných akoby prebudilo.

„Keď sme už všetci. Je načase dojednať otázku obsadenia nášho nového predstavenia.“ Povedal ignorujúc Leonov nevraživý pohľad.

Alessia nechápavo skákala z Jacka na Leona, Kalosa, Leona, Jacka a Leona až sa znova začervenala a sklopila zrak. 

„Mia pre niekoľkými dňami prišla s nápadom na nové predstavenie. Bude to príbeh aký sme ešte v Kaleido stage nemali.

Khori  Tumed cisárov princ jedného dňa pri poľovačke uvidí ako k jazeru zlieta deväť labutí, ktoré sa potom zmenili na deväť krásnych žien. Khori ukradne labutie rúcho jednej z nich, princeznej Sajuri a ona nemôže uletieť. Dlho spolu žijú šťastne a splodia jedenásť synov, ale potom zatúži Sajuri po domove. Khori jej dá rúcho späť ak sľúbi, že neuletí. Sajuri sľub poruší, ale výčitky ju doženú späť do paláca, ktoré nájde v troskách a manžela i deti mŕtve. Od žiaľu umrie tiež, ale na mieste, kde stál palác vznikne jazierko a vyrastú lekná.

Vrchol predstavenia bude Sajurino stretnutie s Khorim po smrti.“ Stručne opísal príbeh Kalos.

„Khoru bude hrať samozrejme Leon, problém je s úlohou Sajuri.“ Kalos sa priamo pozrel na Alessiu. „Kaleido Stage v tomto čase nemá nikoho, kto by to zvládol.“ povedal pomaly, nespúšťajúc z nej oči. „Si jediná, kto má nádej na úspech, samozrejme pod Leonovým vedením.“

„Ja?....Ja...nie....ešte.....nedokážem....“ šokovane zakoktala.

Leon si odfrkol a obrátil sa k dverám.“

„Kaleido stage potrebuje nové predstavenie. Musíš to dokázať, ale ak nemáš dosť odvahy, bohužiaľ ho musíme zrušiť.“

„Nie! Ja.......pokúsim sa....“ dostala zo seba pred prívalom ďalšieho začervenania sa.“

Leon zastal tesne pred dverami, ale neobrátil sa. „Zajtra o siedmej buď v telocvični. Meškanie nestrpím!“ povedal výhražne a zabuchol za sebou dvere.

„Čože?!“ Alessia  vystrelila zo stoličky . „To ma bude trénovať ON!“ Vykríkla.

„Samozrejme.“ Jack ju potľapkal po ramene pobavene sa usmial  a zamieril preč.

Alessia si zdesene sadla. Kalos sa na ňu zadíval a preplietol si prsty. „Vieš, nemôžem povedať, že by  tvoje zdesenie nebolo na mieste, ale Leon Oswald je špičkový akrobat, je to pre teba skvelá príležitosť.“

„Ja viem.“ Pípla.

Kalos prižmúril oči. „Zmenila si sa.“

„Čože?.“

„Nič podstatné. Môžeš ísť.“ Povedal nespúšťajúc z nej zrak.

Alessia pomaly vstala a vyšla z pracovne.

Chvíľu sa za ňou zamyslene díval a potom schytil telefón, vytočil známe číslo a netrpezlivo pohadzoval nohou kým sa na druhom konci slúchadla neozval veselý ženský hlas.

„Tu je Kalos Eido, mám na teba jednu prosbu.................prestaň vtipkovať......potrebujem tvoju pomoc.........vravel som, prestaň...........si v Cape Mary?......výborne........Leon?........aha rozumiem......takže ti nič vysvetľovať netreba.......prídeš?.........ďakujem.

Položil slúchadlo a zhlboka si vzdychol. Narozdiel od iných, ona sa nezmenila vôbec, len nemal istotu či je to dobré alebo nie.

 

Adrianet akurát stála nad sporákom a chystala večeru, keď sa ozval zvuk pribuchnutých dverí.

„Páni, ďalší večer prišiel domov v dobrej nálade.“ Poznamenala s úškrnom. „Prekonáva sa.“

Leon sa doteperil za ňou do kuchyne a naduto si sadol za stôl bez jediného slova.

„Kto ťa tak potešil? Až ku mne sa nesie tvoja dobrá nálada.“ Poznamenala ironicky a otočila sa s vareškou v ruke.

Leon sa na ňu chladne pozrel načo Adrianet s predstieraným hnevom dodala. „Heeeej! Nehádž sem svoje ľadové pohľady, ja chcem aby tá večera ostala teplá!“

Leon už jej humor poznal skvele a bolo mu jasné, že nemá zmysel niečo vravieť. Aj tak by mi prešla cez rozum. „Kde je malá?“ opýtal sa po chvíli.

„Chvíľu pred tvojím hlasitým príchodom zaspala, ale pravdepodobne ju môžeš znova uspávať. Len jej preboha nezačni spievať.“

Leon sa postavil, ju umlčal svojím pohľadom a jasne jej dal najavo, že nemá chuť na vtipy.

Adrianet skontrolovala kura v trúbe a keď sa znova otočila Leon už stál pri nej a s malým uzlíkom. „Ďakujem, že mi s ňou pomáhaš.“ Povedal miernejšie.

Adrianet sa usmiala a zložila si zásteru. Mala na sebe fialové tepláky a tričko s krátkym rukávom, podišla k Leonovi a dieťatku. „Nemáš zač.“ pohladila malé dievčatko s veľkými sivými očami. „My sme sa s Vivienne spriatelili, že maličká?“ prihovorila sa jej.

Podala Leonovi flašku s mliekom a vrátila sa ku kuraťu. Leon si zobral uterák a odišiel do obývačky nakŕmiť Vivienne.

Adrianet prestrela stôl, prešla chodbou Leonovho bytu a zastala na prahu obývacej izby.

Celý byt bol zariadený priamo podľa Leonovho gusta. Nábytok bol prevažne čiernej a bielej farby a v obývačke sa nachádzal veľký klavír. A v každej izby boli police s knihami.

Adrianet sledovala Leona ako sa nežne prihovára maličkej. Bolo úžasné ako ten malinký zázrak dokázal vyvolať v Leonovi nehu a lásku.

Len čo si malý zázrak odgrgol Leon ju šiel znova uložiť. Vivieninna izba nebola zariadená ako zvyšok bytu, na Adrianetin zásah. Steny boli pokryté farebnými tapetami zvieratiek a v strede izby sa nachádzala biela kolíska s ružovými perinkami, nad ktorou visel hrajúci kolotoč. Biele police boli plné hračiek až na niekoľko obrázkových kníh.

Leon opatrne položil dieťatko do postielky a Adrianet zapla kolotoč. Jemná hudba začala maličkú okamžite uspávať.

„Tak poď.“ Zašepkala Adrianet a vzala Leona za ruku. „vychladne nám večera.“ Zhasli svetlo a dvere nechali pre istotu trochu pootvorené.

 

Len čo sedeli obaja za stolom Adrianet sa nervózne pomrvila, čo neuniklo Leonovmu zraku.

„Čo sa deje?“ zdvihol k sebe pohár červeného vína aby sa mohol napiť.

„Dnes poobede mi volal Kalos.“

„No a?“

„Ponúkol mi aby som sa vrátila k súboru, samozrejme nie naplno, keďže je tu Vivienne...“

„Odmietla si samozrejme.“ Začal ,ale keď videl ako sa tvári Adri skamenel.

„Ale no tak!“ zasmiala sa „Hádam nemáš strach, že ťa zase na hrazdách nabijem.“

„Nie!“ povedal chladne. „Mám strach, že sa znova zraníš, ale rob si čo chceš.“ Vstal od stola a nechal Adri samú.

Adri si vzdychla a pomaly začala odkladať riad.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

hezký

(Arkela, 5. 12. 2008 2:23)

no tak necháváš tam trošku tajemna což se mi líbí. Tím se člověk hned chce vrhnout na další díl moc pěkný :-)

:-)diky:-)

(Elainor, 16. 11. 2008 20:14)

Žiadne obavy, všetky tajomstvá budú rozlúštené:-) to si nechávam na ďalšie časti, zatiaľ si vás ponechám v sladkej nevedomost:D:D:D:D

Pekny!!!!!

(maya.samy, 16. 11. 2008 19:13)

super povidecka jen to trochu zkus vysvetlit pls jinak moc fajnovy XD